Liečime

Kŕčové žily – varixy

Varixy dolných končatín je jedna z foriem chronickej žilovej nedostatočnosti, ktorá sa zaraďuje medzi najčastejšie sa vyskytujúce ochorenie. V dospelej populácii toto ochorenie postihuje 30-35% obyvateľov.

Na dolných končatinách máme 2 žilové systémy a to:  povrchový žilový systém a hlboký žilový systém. Navyše tu máme ešte perforátory , čo sú vlastne krátke spojovacie žily medzi povrchovým a hlbokým žilovým systémom. Hlboký žilový systém je uložený medzi svalmi, ktoré mu poskytujú hlavnú podporu a uľahčujú spolu s dômyselným systémom chlopní odtok žilovej krvi smerom k srdcu. Za normálnych okolností dovoľujú tok krvi len jedným smerom a to z periférie k srdcu. Cez hlboký žilový systém v zdravej končatine sa odvedie  okolo 90% všetkej krvi, takže pro dobrú funkciu žilového systému má zásadnú dôležitosť.

Povrchový žilový systém, ktorý je uložený len v podkoží, odvádza zostávajúcich okolo 10% krvi, pričom kŕčové žily pokiaľ nie sú stlačené sa na tejto cirkuláciu nepodieľajú. Máme dve hlavné povrchné žily a to, veľkú a malú safénu. Veľká saféna nám zbiera  krv od nártu nohy  a pokračuje po vnútornej strane predkolenia a stehna. Vlieva sa do hlbokých žíl v oblasti slabiny a to do spoločnej stehnovej žily. Malá saféna začína približne za vonkajším členkom a jej priebeh je po zadnej strane lýtka, kde sa následne vyústi do hlbokých žíl v podkolennej jamke – vena poplitea. Obidve tieto žily majú v svojom priebehu na typických miestach uložené chlopne, ktoré zabezpečujú jednosmerný tok krvi. Tieto pre jednosmernú cirkuláciu krvi veľmi dôležité chlopne sú rovnako v ústiach týchto povrchových žilových kmeňov  do hlbokého žilového systému. Transfasciálne spojky – perforátory, sú krátke žily, ktoré nám kolmo z hĺbky svalov spájajú hlboké a povrchové žily. V mieste, kde prerážajú blanu ( fasciu ), ktorá nám pokrýva svaly, majú takisto chlopňu,, ktorá za normálnych ( fyziologických ) okolností dovoľuje len tok krvi z povrchu do hĺbky.

Porucha chlopní v ústiach hlavných povrchových žil, tak aj v priebehu týchto žíl alebo v  perforátoroch, vedie k tzv.refluxu , čo je vlastne spätný tok z hlbokých do povrchových žíl. Tak sa zvyšuje tlak krvi na stenu povrchového žilového systému a vznikajú varixy.

Formy ochorenia

  • Za ľahšie formy ochorenia, klinicky C0-1, považujeme retikulárne varixy ( sieťovito usporiadané modré žily, ktoré na niektorých miestach vystúpia nad úroveň kože) a venektázie ( metličkovité, nebo pavúčikovité tenké žilky červenej alebo modrej farby ).
  • Za ťažšie formy ochorenia, klinicky C2-3 považujeme varixy v úzkom slova zmysle – bohatovinuté, vystupujúce žily, prominujúce  výrazně nad úroveň kože
  • Pokiaľ sa v neskorších štádiách ochorenia pridajú pigmentácie ( od bodiek mnohopočetných až po splývajúce hnedé, respektíve hrdzavohnedé zafarbenie kože)  alebo skleróza, indurácia ( celkové zatvrdnutie kožného tkaniva a podkožného tkaniva, často aj cirkulárne – dookola) – to sa už jedná o ďalšie ťažšie klinické štádium C4-5 chronickej žilovej nedostatočnosti. Vidíme už známky dermatitídy ( zápalu  kože ). Medzi posledné klinické štádia C5-6 považujeme jazvu po zhojenom kožnom vrede predkolenia ( ulcus cruris venosum ) alebo otvorený vred predkolenia.

Najčastejšie príznaky

  •  pocit tlaku v oblasti varixov
  • napätie a ťažoba v končatine
  • únava končatiny
  • bolestivosť
  • nočné kŕče
  • opuchy končatín
  • zápaly kože
  • hyperpigmentácie a rozvoj lipodermatosklerózy ( stuhnutie a stenčenie kože )
  • rozpadnutie kožného krytu a vznik ulcus cruris v pokročilom štádiu

Kŕčové žily

V dnešnej modernej populácii sú najčastejším ochorení a postihujú až 30% populácie. Ochorenie sa prejavuje skôr u žien a to v rôznych formách, pričom platí, že ľahšie formy ochorenia sú prítomné asi v 5% už u žiem do 20 rokov. Pozorujeme ich ako nevzľadné metličky, teda odborne teleangiektázie alebo retikulárne varixy, rovnako však môžeme vidieť aj mohutné  kmeňové varixy. Za najčastejšiu príčinu je považované genetická predispozícia, kedy v rámci rodinnej anamnézy sa dozvedáme u operáciach u oboch rodičov alebo prítomnosti varixov.

Z patofyziologického hľadiska dochádza k zníženiu správnej funkcie žilového systému, najčastejšie na podklade postihnutia žilových chlopní a v náslenému vzniku žilovej hypertenzie ( pretlaku ) v povrchovom žilovom systéme. Ako rizikové faktory, ktoré zhoršujú postihnutie považujeme: prácu vstoji ale aj vsede, zvýšení vnútrobrušného tlaku, tehotenstvo, obezita a fajčenie.

Klinicky sa môžu prejaviť ako esteticky, tak aj funkčne so širokým spektrom ťažkostí od najľahších štádií ochorenia po najťažšie. Príznaky bývajú od nekľudných nôh, svrbenia, pnutia a pocitov tlaku, cez nočné kŕče, po opuchy a zápaly kože až po rozvoj vredu predkolenia. Ako diagnostická metóda je okrem základního klinického vyšetrenia a zhodnocení,  považované ultrazvukové vyšetrenie vstoji a vleže.. Možnosti liečby sú od najľahších štádií C0-1 v zmysle nasadenia konzervativních metód  liečebných kompresívnych pančúch, liekov  ( venofarmák ), cez estetické zákroky kryolaser-kryosklerotizácie ( CLaCS ) sklerotizácie roztokom, sklerotizácie penou, až po endovenózne termické ( moderný laser EVLA ) a non – termické – chemické (lepidlo VenaSeal) zákroky, ktoré vo vyspelých krajinách kompletne  nahradili už medicínsky obsolentné chirurgické metódy ako je stripping sec. Babcock.

Kmeňové varixy

Sú voľným okom viditeľné mohutné varikozity nad 4 mm priemeru. Ich príčinou je významná žilová nedostatočnosť bočných vetiev ( tributaries), žilových spojok ( perforátorov ), či hlavných povrchových žilových kmeňov – veľkej alebo malej safény. Za ideálne riešenie je považované miniinvazívny endovenózne ( vnútrožilové ) ošetrenie – buď termickou ( najmodernejšie laserová ablácia, rádiofrekvenčná ablácia ) alebo non-termickou ( chemickou ) cestou ( VenaSeal – lepidlo, MOCA ).

V prípade odstraňovania väčších bočných vetiev sa uplatňujú jemné operačné techniky chirurgickej miniflebektómie, mikroflebektómie alebo penovej sklerotizácie.

Retikulárne varixy

Je pomenovanie pre širšie žily na dolných končatinách, ktoré sú veľkosti od 1 – do 4 mm. Typické sfarbenie je modré. Najčastejšie vznikajú u pacientov, ktorých dolné končatiny sú zaťažené výraznou dlhodobou statickou záťažou ( napr. predavači, letušky, kaderníčky, zdravotné sestry, kuchári, čašníci a pod.). Často môžu byť výrazne bolestivé. Ideálnym liečebným zákrokom je sonograficky navigovaná penová sklerotizácia.

Teleangiektázie

Za teleangiektázie ( pavúčikovité žily ) pomenovávame tie najjemnejšie žilky, do 1 mm hrúbky, ktoré sú uložené intrademálne, t.j. v koži. Môžu sa vyskytovať v zhlukoch, farebne sú červené, nafialovelé alebo modré.Najčastejšie ich pozorujeme na stehnách, ale môžu byť aj na tvári v okolí nosa. Najoptimálnejšie je ich ošetrenie laserom, či mikrosklerotizáciu. Niekedy je potrebné procedúru viackrát zopakovať, aby sme dosiahli najlepší možný estetický výsledok.

Posttrombotický syndróm

Vzniká ako dôsledok prekonanej hlbokej žilovej trombózy, ktorá mohla byť aj včas zachytená, diagnostikovaná a správne liečená. Často vzniká pri postihnutí dlhých úsekov hlbokého žilového systému ( končatiny, panvové žily, prípadne aj dolná dutá žila ). Výsledkom je stagnácia žilovej krvi v dolných končatinách  a zvýšenie vnútrožilového tlaku s tvorbou tuhého opuchu. Liečba je v tomto prípade prevažne konzervatívna  a skladá sa  z kompresnej liečby a medikamentóznej liečby zameranej na posilnenie žilovej steny a prevenciu zopakovania trombotickej príhody ( venofarmaká, antiagreganciá, antikoagulanciá dlhodobo v prípade potvrdenej genetiky na vrodený trombofilný stav ). V presne indikovaných prípadoch, po detailnej diagnostike sa dá dosiahnuť zlepšenia aj plastikou hlbokých žilových chlopní, či iným zákrokom.

Žilový vred predkolenia

Alebo aj ulcus cruris venosum – je najzávažnejšou a najťažšou formou neliečeného alebo nedostatočne správne liečeného žilového ochorenia.

Skutočný žilový vred je v priamej súvislosti s poškodením žilového systému, ktorého následkom je vysoký vnútrožilový tlak ( žilová hypertenzia ), ktorý spôsobuje znižovanie spätného vstrebávania medzibunkovej tkanivovej tekutiny s následným hromadením tekutiny, teda opuchu. Táto žilová hypertenzia spôsobí uzavretie drobných arteriol (výživové tepničky kože) s následnou zmenou kožného metabolizmu a podkožia. Jeho výsledkom,  je špatná výživa kože a podkoží, ktorá je ešte zhoršovaná hromadením nezdravých metabolitov a voľných radikálov.

Výsledkom je poškodenie výživy kože, pri ktorom aj  minimálne poranenie kožného krytu môže viesť k vytvoreniu rozsiahlej, dlho sa hojacej kožnej rany. Diagnostika ultrazvukom nám pomôže vylúčiť aj iné príčiny – napr. chronickú ischémiu  končatiny ako príčinu defektu kože. Hlavne ak sa jedná o tzv. zmiešané defekty, kedy sa na jeho vzniku podieľa žilová aj tepenná zložka. Čisto tepenný defekt je od žilového defektu pre špecialistu ľahko rozoznateľný. Léčba žilového vredu predkolenia pozostáva zásadne v odstránení príčiny – bodov refluxu ( transfasciálne spojky, reflux cez veľkú safénu ) plus je nevyhnutná špeciálna kompresívna terapia. Liečba je často medziodborová v  spolupráci s dermatológom a angiológom.